Apka BBEdit je dnes možno jeden z najobľúbenejších vývojárskych nástrojov na všetkých platformách, no jeho tvorca Rich Siegel mal pomerne skromné ambície. Prvú verziu svojho softvéru začal vytvárať v roku 1989, pretože potreboval editor, ktorý by dokázal pracovať s „veľkými“ súbormi. Kedysi to znamenalo nad 32 KB.

„Macintosh Pascal mal vtedy obmedzenia. Jedno z nich bolo, že súbory nemohli byť väčšie ako 32 kilobajtov,“ vysvetľuje.

Odkedy apka BBEdit zažila svoj komerčný debut, prešlo už viac ako štvrť storočia. A za ten čas si vďaka svojej sile a rýchlosti získala ľudí z vývoja, vedy, webového dizajnu či písania. Rich Siegel v nej v súčasnosti pravidelne testuje 12 GB súbory.

Rich stále zostáva hlavným architektom a vývojárom BBEditu, a vytetovaná molekula kofeínu na jeho ramene napovie veľa o jeho pracovnom zanietení. Porozprávali sme sa s ním v sídle jeho firmy Bare Bones Software, severne od Bostonu, kde Siegel sídli aj spolu párikom afrických sivých papagájov.

Aké boli začiatky aplikácie BBEdit?
V tých časoch vydať softvér na Mac znamenalo posunúť ho do Info-Mac Archive, čo je FTP úložisko na Stanforde. To som teda urobil a chýr sa začal pomerne rýchlo šíriť online.

Spomenul som tam, že ak chce niekto kópiu, stačí mi poslať disketu a obálku so spiatočnou adresou. Okamžite ma zaplavili diskety.

BBEdit tu je z pohľadu softvérových štandardov prakticky odjakživa. Ako sa podľa teba zmenila fanúšikovská základňa?
Naša fanúšikovská základňa bola na začiatku tvorená hlavne ľuďmi od vývoja softvéru, z vedy, správy systémov a inými technicky zameranými používateľmi a používateľkami. Prvá veľká zmena popularity nastala s príchodom písania v HTML a back-endového vývoja webov. Chýr sa neustále šíril, pomáhali sme ľuďom pochopiť, že internet je vlastne postavený na texte, takže s textom sa dá pracovať ako s dátami, alebo ako s dokumentom. Ďalšia vlna potom priniesla záujem odborov ako architektúra, šifrovanie a iných nečakaných vedných odborov.

Tretia vlna prišla s tvorbou obsahu a písaním všeobecne, takže s ľudmi, ktorí svoj text nevidia ako dáta, ale ako slová, a ktorí potrebujú čo najmenej prekážok medzi nimi a ich slovami.

Popri všetkých tých zmenách sme však ponúkali zákazníckej komunite čosi nemenné: chápali sme, že ľudia potrebujú mať svoju prácu hotovú. Nepotrebujú sa rozptyľovať nablýskanými vecičkami v softvérových nástrojoch.

Aké projekty, ktoré ľudia vytvorili pomocou BBEdit boli asi najprekvapivejšie?
Tých bolo neskutočne veľa! Naši zákazníci a zákazníčky používajú BBEdit na tvorbu románov, dizertačných prác a iných siahodlhých prác. V jednom projekte použili BBEdit ako súčasť systému na vývoj UAV (samoriadené lietajúce vozidlá) s veľkosťou stíhačky F-16; systém leteckého riadenia posiela dáta do BBEditu v reálnom čase, odborný tím ich analyzuje, mení a posiela ich späť do lietadla v priebehu niekoľkých sekúnd. Dokonca aj projekt analýzy ľudského genómu (Human Genome Project) využíva BBEdit na analýzu dlhých sekvencií DNA.

Ako sa vyvinul v priebehu tých rokov softvér?
BBEditprekonal niekoľko obrovských technických premien. Najskôr sme ho portli na PowerPC. Vyvinuli sme komponent na OpenDoc a niektoré časti vnútornej architektúry používame dodnes.

Potom prišla kompletná prerábka vnútornej architektúry a nasledoval port na Max OS X, BBEdit bola prvá aplikácia tretej strany, ktorá bežala natívne na novom OS, no a napokon port na platformu Intel. Minulý rok sme BBEdit prepracovali znova, tento raz ako aplikáciu AppKit.

Medzi PowerPC a OpenDoc bol ešte jeden stupeň vývoja: nutnosť prispôsobiť sa World Wide Webu. BBEdit mal vtedy pluginový model fungovania a dvaja ľudia, čo používali BBEdit, jeden v Británii a druhý v Španielsku, vytvorili nezávisle na sebe nástroje na prácu s HTML. Písal sa rok 1995 a my sme nemali ani poňatia, čo je to vlastne HTML, no boli sme si istí, že ide o čosi dôležité. Takže sme vyvinuli nástroje, pridali sme ich do BBEditu a tým to skončilo. Ako málo sme vtedy chápali…

BBEdit je celkovo jedna z najobľúbenejších aplikácií. Čo si myslíš, že je za jej úspechom?
Vždy sme mali obrovský rešpekt k používateľskej komunite. Každé interné rozhodnutie a funkcia vždy reflektovali otázky: „Čo potrebujú ľudia s naším softvérom?“ a „Ako môžeme napomôcť k vyššej produktivite?“ (Nie: „Ako im môžeme dať to, čo si žiadajú?“, pretože to nie je tá správna otázka.) Macintosh vznikol, aby pomáhal každému tvoriť úžasné veci. Je to niečo, v čo úplne veríme.